Košická Nová Ves datuje svoj vznik k písomnej zmienke, ktorá poukzuje na výstavbu tunajšieho Kostola sv. Ladislava v roku 1297.

V zápise z kanonickej vizitácie, ktorú v roku 1771 vykonal jageský biskup Karol Eszterházy sa konštatuje. "Na usadlosti Košická Nová Ves (Cassa-Ujfalu) je farský kostol. Ten bol postavený z kameňov dozaista v roku 1297. Oprava sa previedla v roku 1510, kto však postavil tento kostol sa nevie. Kostol bol zasvätený sv. Ladislavovi, uhorskému kráľovi. V roku 1750 bol znova opravený..."

Druhým závažným dokumentom, ktorý potvrdzuje starobylosť kostola i obce, je súpis desiatkov, ktoré vyberal pápežský legát Ruffinus pápeža Jána XXII z Avignonu v rokoch 1317 až 1337. Dokument konšatuje: "Tiež Mikuláš z Novej Vsi ( Nicolaus de Nova Villa ) z tretej čiastky kostola má zaplatiť 6 grošov..."

Farnosť bola v tom čase súčasťou Jagerskej ( Égerskej ) biskupskej diecézy. V období reformácie kostol chátral a k rozsiahlej oprave došlo až po jeho opätovnom prevzatí do majetku mesta Košice. K ďalším zaznamenaným úpravám došlo až v rokoch 1864 a 1885. Zásadne ho napokon prestavali v roku 1925, podľa projektu košického staviteľa Júliusa Wirtha. Časť ranogotického presbytéria sa zachovala dodnes.

Obec Košická Nová Ves bola poddanským majetkom mesta Košice. V 14. storočí sa tu už spomína prekvitajúca farnosť. Historický vývoj výrazne poznamenal prílev Maďarov, ktorí utekali pred tatárskymi vpádmi, príchod nemeckých kolonistov a viacero pohrôm. V roku 1427 tu bolo zapísaných 20 hospodárstiev. V rokoch 1709-1710 sa vplyvom stavovských protihabsburských povstaní Františka II. Rákociho obec takmer vyľudnila. Ostali tu len štyria poddaní a jeden želiar.

Košický magistrát pristúpil k ďalšiemu zaľudneniu obce o sto rokov neskôr. V roku 1826 mala Košická Nová Ves 684 obyvateľov. V roku 1896 tu stálo 152 domov s 1160 obyvateľmi. Zrušením poddanstva v rku 1848 sa Košická Nová Ves stala samostatnou obcou, ku Košiciam bola pričlenené 1. augusta 1968.

Z historických zaujímavostí:

Zdroj obživy určoval aj právne postavenie obce, čiže poddanstvo a z neho vyplývajúce povinnosti. Jej obyvatelia museli zásobovať mesto poľnohospodárskymi produktami, remeselnými surovinami, čistiť ulice, upravovať mestské múry. Popri poľnohospodárstve sa tunajší obyvatelia zaoberali aj vinohradníctvom. Už v 16. storočí sa obec spomína ako vinorodý kraj s kvalitným vínom. Choroba viniča však vinohrady zničila. Obyvatelia sa preto zamerali na chov ošípaných , obchodovanie s nimi, na výsek mäsa a rôznych údenárskych výrobkov. Známa šunka, klobásky, majoše a najmä zvláštne spracované škvarky priniestli novovešťanom prezývku "škvarkare". Doplnkovým zdrojom zárobku bolo zásobovanie košického trhu mliekom a predajom koláčov. Mäsiarski majstri z Košickej Novej Vsi boli známi nielen svojim majstrovstvom, ale aj vzdelaním. V období prevládajúcej negramotnosti vedeli písať a počítať.

V obci sa pozornosť sústredila na školské vzdelanie, na náboženskú výchovu a všeobecnú osvetu. Začiatkom 20. storočia tu boli už 3 ľudové, čiže základné školy. Na jar v roku 1902 sa začala výstavba destkej škôlky.

V roku 1906 založili v obci Kresťanský robotnícky a ľudový spolok. K spolkovému životu sa pridružilo aj ochotnícke divadlo.